Madeirské putovanie

Tohtoročné letné putovanie sme zahájili na malebnom ostrove v Atlantiku, cesta trochu komplikovaná kvôli presunu z Prahy na letisko do Viedne... ale na ostrove sme pre zmenu bývali 5 minút cesty od letiska :-). Zatiaľ čo strednú Európu trápilo dusné počasie, na Madeire sme si užívali príjemných 22-27 °C, akurát voda nebola nič moc pre mňa, necelých 21 °C, bŕŕŕ... Ostrov má približne 20 km na šírku a 65 km na dĺžku, ale jazda po úzkych serpentýnach až tak rýchla nie je... pre mňa niekedy slušný adrenalín! Požičaným autíčkom sme si ostrov obišli zo všetkých strán a kochali sa takmer na každom metri: krásnou prírodou, kvetmi, výhľadom do údolia, na kopce, zelené políčka, oceán.

Prešli sme sa po levádach (vodných kanáloch),túlali sa uličkami Funchalu, hlavného mesta, kde ma uchvátili, mimo iného, plstenné korálky a ozdoby na miestnych trhoch pôvodne však z Nepálu :-)).

Nezabudnutelné kúzlo má miestna tržnica so stánkami zasypanými kvetmi, ovocím zeleninou, bylinkami, mäsom, pletenými košíkmi a velkým rybím trhom.

Podarilo sa mi nájst 2 galantérie (Lãs Rosa, Tanoeiros 51 a o pár domov ďalej v tej istej ulici Lãs Voda, Tanoeiros 81, Funchal), ale sortiment tvoril z veľkej časti materiál na vyšívanie, takže klbíčko som si nekúpila, zato som v jednom z papiernictiev našla perfektné pradienko špeciálne upravenej lesklej raffie! Jeden večer sme si užili krásny ohňostroj s hudbou v rámci Atlantického festivalu. Týždeň nám ubehol príliš rýchlo.... Parafrázovaním básnika: bolo to krásne a bolo toho málo :-)

Detský deň a muzejná noc :-)

Dnes aspoň 2 milé spomienky: 26.5.2007 sa uskutočnil na polosamote v Buchove detský deň, velmi pekná akcia nielen pre deti, s množstvom zaujímavých vecí: súťaž pre deti, miniworkshopy v dielničkách - keramickej, medovej i vlnennej, k tomu krásne počasie, príjemné občerstvenie a hlavne moc fajn ľudia :-)... vo vlnennej dielni pod vedení Daniely Linhartovej plstili malí i velkí, za mokra i za sucha a niektorí návštevníci zasadli ku kolovrátku i ku krosnám :-)


A zo sobotnej pražskej muzejnej noci (16.6.2007) krosná na národopisnej výstave v Musaione. Bola tu prezentácia niekoľkých ľudových remesiel: hrnčiarstvo, paličkovanie, zdobenie perníkov, malovanie na sklo a na drevo..... ale pradenie nikde, ani kolovrátok som medzi exponátmi nenašla....

Pluckyfluff knížka

Paráda!!!! Amazon už prijíma objednávky na pripravovanú knížku Lexi Boeger. Výjde až vo februári, nie ako Lexi avízovala v novembri.... ach, jaj.... kto to má vydržať :-(.... Ale teším sa na ňu už móóóc!

Morská hlbina

Odvážila som sa k ofarbeniu skoro 40 dkg materiálu v jednom hrnci..... pristupovala som k tomu trochu s obavami, ale s vedomím, že po častiach sa mi to uspokojivo ofarbiť nepodarí. Tak som nariedila cca po 40 dcl farbičiek na vlnu od Ashfordu (fialová, námornícka modrá, modrá a zelená) a naliala postupne na zmes vlny a viskózy (už načesanú) od Texere, pekne po vrstvách. Materiál bol predtým asi 2 hodiny namočený v octovej vode a do farbičiek bol ocot pridaný pri riedení tiež (podla zásady: octu nie je nikdy dosť :-)), hrniec som prekryla alobalom, utesnila a zahrievala 40 minút....., po odstránení alobalu ešte zďaleka nebolo vidieť neofarbenú viskózu, tak sa objavila až po vypláchnutí a zvýraznila po vysušení :-) a teraz pradiem a pradiem.... viskózové miesta robia miestami malé chuchvalčeky, čo priadzu trochu osvieži (aspoň dúfam).... za chvíľu vezmem ihlice :-)

Vesuvius Bay Ballet - pokračovanie

... tak je moje dieľko konečne na svete a než sa ochladilo, stihla som ho ešte otestovať 1. mája na prechádzke po Prahe :-)). Celková hmotnost 175 g!!!! Tak ľahký svetrík som ešte nikdy neuplietla! Už sa teším na ďalšiu hodvábnu kolovrátkovo-ihlicovú akciu :-)

Vesuvius Bay Ballet

... s podtitulom malé kolovrátkovo-ihlicové hodvábenie :-) Už sa chýli ku koncu, o to viac si ho užívám.... Priznávám, že mi to trvá hojnú chvíľu, asi 5-6 týždňov.... Modro-zelená radosť (inými slovami Vesuvius Bay Ballet - ako znie názov česanca od výrobcu) začala už niekedy na jeseň, keď som od Treenway Silks dostala balíček s ofarbeným hodvábnym česancom.... pôvodne sa mi zdalo 20 dkg málo a tak som ešte v priebehu pradenia priobjednala 10 dkg (spolu so vzorníčkom dalších hodvábnych česancov a voňavým peelingom na ruky) .... možno unáhlene, pravdepodobne by mi tých 20 dkg stačilo.....

Nedočkavo som okolo veľkonočných sviatkov dopriadla priadzičku (iba ako "singl"), v snahe upriasť čo najviac metrov (prevod 1:11, 414 m/100g, WPI 16) som to miestami prehnala..... hodváb je sice pevný a priadza sa nepretrhla, ale niekde k tomu moc nechýba.... no, čo už..... poučenie do budúcna, pre tento prípad to nazveme autorským zámerom :-) ...hneď po vypraní a vysušení (v napnutom stave) som sa pustila do pletenia letného svetríku..... každým večerom ho snáď dorobím, už chýba iba kúsok rukávu, výstrih a zošitie! Som prekvapená, ako príjemne sa pletie z hodvábnej priadze a ako je pletenina ľahká (...len aby sa v zápätí nerozpadla :-)))

Priadzové opojenie

Túto sobotu poriadala Martina Taborsky velmi zaujímavú akciu "Woolness" party - pre všetky fanynky krásnych klbiek :-), predstavenie noviniek od zahraničných výrobcov luxusných pletacích priadzí. Velmi príjemné stretnutie pletáriek nad hromadou nádherných priadzí, katalogmi výrobcov a inšpitačnými časopismi. V druhej časti programu následovala farebná typológia - líčenie, doporučenie vhodných farieb atď... Natešená z kochania sa nad klbkami som aspoň nafotila nové navajo z česanca alpaky farbeného potravinovými farbičkami s fixáciou v myčke. Vďaka Zuzke Chapmanovej, ktorá predviedla navajo na kolovrátkovom workshope, mi to ide o poznanie lepšie, ako pri prvých pokusoch, kedy som nedokázala rýchlo popustit slučku :-).... Momentálne sa už pre zmenu zase kochám pradením hodvábu na letnú halenku, inšpirovaná priadzou Tao od Colinette som sa pustila do single priadze. Som zvedavá, ako to dopadne...